Idea výstavy vznikla počas letného semestra na VŠVU v rámci medziodborového projektu Jantárová cesta. V paralele k prastarej obchodnej ceste spájajúcej severnú a južnú Európu, ku ktorej odkazuje aj názov nedokončenej centrálnej komunikačnej osi Petržalky, Jantárovej cesty, chceme oživiť spoluprácu na rôznych úrovniach. V medziodborovom rámci medzi pedagógmi a študentami architektúry, sochárstva, maliarstva či intermédií, v inštitucionálnom rámci medzi vysokou školou, mestskou samosprávou a miestnymi organizáciami, v participatívnom rámci potom medzi odbornou a laickou verejnosťou. Výsledkom je spoločná výstava troch diel pozdĺž Chorvátskeho ramena. Na jednej strane reagujú na dané situácie v parku v súvislosti s plánovanou električkovou traťou (pozdľž jej trasy rozptýlené betónové relikty z výstavby sídliska, skratky a cestičky, ktoré trať pretne, či rôzne typy pôsobiacich síl, formy imaginárnych križovatiek, nástupíšť, zastávok či terminálov), kým na druhej strane formujú metódy, ktoré každému projektu dovoľujú pracovať s rovnakými pravidlami založenými na danej situácii, avšak s potenciálom iného výsledku na inom mieste.

Dizertačná práca

Nie je predmetom môjho záujmu traumatizovať zvieratá v prostredí zoologických záhrad, ale pokúsiť sa traumatizovať nás ľudí. Umenie, ktoré rozpráva za zvieratá (nie v doslovnom význame), sa snaží poukázať, čím je pre ne tento svet väzenia, ale aj na to, aká je naša budúcnosť v dobe environmentálnej krízy neistá. Zoologickú záhradu som zvolil ako prostredie pre uplatnenie environmentálneho myslenia, ktoré sa v súčasnosti častokrát estetizuje, čím sa tento problém nivelizuje.

Tento text vznikol ako úvaha o tom, či nám sebastredná kultúra v zoologických záhradách môže paradoxne pomôcť oslobodiť zvieratá zo svojho područia. Ťažba v peratickom zásvetí, čo je názov mojej dizertačnej práce, sa venuje navrhovaniu habitatov v zoologických záhradách. Názov hneď odhalí čitateľovi, že ide o determinizmus, ktorý nemá možnosti na zlepšenie. Prostredie bez možného zlepšenia, ktoré obývajú bytosti „neživé-nemŕtve“. Termín „peratické zásvetie“ si vypožičiavam od profesora Zdeňka Neubauera, českého biológa a filozofa.

Architektúra samozrejme nie je nepriateľom zoologickej záhrady, ako provokatívne povedal americký zoológ, ornitológ a ochranár prírody, William G. Conway (20. 11. 1929, St.Louis, USA – 21. 10. 2021, New York, USA) – pred takmer polstoročím. „Nevedomosť o potenciáli architektúry a neznalosť teritória zvieraťa predstavujú väčšie nebezpečenstvo“. 28 (CONVAY) Porozumieť teritóriu zvierat nestačí len z určitých kvantitatívnych pozícií, ale aj z pozícií, na základe ktorých sa zviera prejavuje, to znamená z určitých pozícií kvalitatívnych. Každý organizmus má určité adaptabilné schopnosti, čo znamená, že kvantitatívne môže byť simulované a kvalitatívne stimulované, a na to si treba dať pozor.

Je dôležité nebyť oportunistická inštitúcia
Dvanásť rokov si venoval projektu HotDock, artist-run galérii, ktorá sa stala výraznou prezentačnou
platformou mladého nezávislého umenia v Bratislave. Aká bola pôvodná motivácia pre jej založenie?
V čase, keď sme HotDock zakladali – v prvej dekáde nultých rokov –, som čerstvo končil školu. Mali sme
pocit, že málo inštitúcií prezentuje objektové umenie a mladých začínajúcich výtvarníkov a výtvarníčky.

HotDock project space bol priestorom pre participatívne, angažované a kritické prezentácie umelcov. Odmietame teóriu narcistickej výstavnej praxe a uvedomujeme si sociálnu a angažovanú rolu umelca kritizujúceho svet a spoločnosť. HotDock project space sa vymedzuje urbánnym centrám, ktoré umenie a kultúru koncentrujú a vyčerpávajú. Je voči nim v kontraste a opozícii, no nestáva sa marginálnou. Preto je zámerom galérie byť v priestore Petržalky styčným bodom medzi participujúcou verejnosťou a kultúrou, umením, spoločenskou kritikou, vzdelávaním a angažovanosťou. Cez participatívne výstavy, diskusie a prednášky je našou víziou vytvárať a kultivovať nový kultúrny bod mimo centrum Bratislavy.

Najdôležitejšou zmenou fungovania a koncepcie galérie bol jej prechod od startupovej galérie ku artist-run space. Umelec alebo skupina umelcov prevádzkujú výstavné priestory spolu s ateliérmi, pracovňami a štúdiami, kde sa venujú vlastnej umeleckej tvorbe. Zmena kolektívu a statusu galérie prospela pre “networking” medzi zahraničnými galériami, umelcami, kurátormi.

video_CE ZA AR